Čínština má viac ako 3000 rokov. Prvý text s čínskymi znakmi sa objavil v
roku 1250 pred Kristom. Podľa najnovších údajov je dnes čínština
najrozšírenejším jazykom, ktorý je prvým jazykom pre asi 1,24 miliárd
ľudí v 37 krajinách.
Organizácia Spojených národov (OSN) od roku 2010 slávi deň v roku jeden
zo svojich svetových jazykov - angličtinu, arabčinu, čínštinu,
francúzštinu, ruštinu a španielčinu. Na 20. apríla pripadá Deň čínskeho
jazyka.
Dátum súvisí s narodením historiografa Cchang Ťieho ktorý pôsobil na
dvore Chuang-tiho, mýtického čínskeho Žltého cisára (okolo roku 2600
pred Kristom). Podľa legendy vytvoril Cchang Ťie čínske znakové písmo.
Archaická alebo staroveká čínština sa používala v ranom až strednom
období dynastie Zhou, ktorá existovala od 11. do 7. storočia pred
Kristom. Všetky dôkazy o starodávnych čínskych textoch boli napísané na
bronzových artefaktoch, v básni Shujing, ktorá je nazývaná aj Knihou
histórie, v Knihe piesní Shijing a v dielach Yi Jinga.
Vývoj čínskeho jazyka trval tisíce rokov, počas ktorých sa striedali
rôzne dynastie. V jednotlivých oblastiach Číny sa používajú rôzne
dialekty čínštiny, ktoré sú si v mnohých prípadoch navzájom úplne
nezrozumiteľné. Dnes sú najpočetnejšími formami čínštiny mandarínska
čínština a kantónčina.
História čínskych znakov má od 15. stor. pred Kristom do súčasnosti za
sebou dlhý vývin ako z hľadiska princípov tvorby nových znakov, tak aj z
hľadiska grafickej podoby.
Čínština sa tradične zaraďuje medzi analytické jazyky, v tomto smere sa z
hľadiska syntaktickej štruktúry podobá na angličtinu. Zároveň je
čínština tónový jazyk, čo znamená, že okrem samotnej výslovnosti slabiky
ako takej, sa k nej pripája ešte aj tón. Tie sú v spisovnom jazyku
štyri, plus nultý tón. V tom sa spisovný jazyk odlišuje od južných
dialektov, v ktorých sa používa tónov viac.
Moderný čínsky jazyk sa formuje v zásade od druhej polovice 19. storočia
a významné zmeny aj v jazykovej politike nastali v 20. rokoch 20.
storočia.
OSN 19. februára 2010 rozhodlo sláviť osobitne v jeden deň v roku každý
zo šiestich oficiálnych jazykov OSN. Rozhodnutie o tom prijali
predstavitelia Oddelenia informácií OSN v predvečer Medzinárodného dňa
materinského jazyka, ktorý sa slávi 21. februára z iniciatívy OSN pre
vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO).
Cieľom osláv dní oficiálnych jazykov OSN je zvýšiť informovanosť o
dejinách, kultúre a rozvoji každého zo šiestich oficiálnych jazykov OSN.
Ďalším cieľom zostáva podpora viacjazyčnosti a kultúrnej rozmanitosti
ako aj podpora používania všetkých šiestich oficiálnych jazykov OSN na
rovnakej úrovni.
V OSN sa slávi: Deň francúzskeho jazyka (20. marca), Deň čínskeho jazyka
(20. apríla), Deň anglického jazyka (23. apríla), Deň španielskeho
jazyka (23. apríla), Deň ruského jazyka (6. júna) a Deň arabského jazyka
(18. decembra).
V 15. storočí pred Kristom sa nápisy zaznamenané na korytnačích
pancieroch a hovädzích lopatkách používali napríklad pri veštení. Písmo
zachytené na tomto trvanlivom materiáli má piktografický, teda obrázkový
charakter.
História čínskych znakov od 15. Storočia pred Kristom do súčasnosti má
za sebou dlhý vývin ako z hľadiska princípov tvorby nových znakov, tak
aj z hľadiska grafickej podoby.
Provincie na severné a južné sa tradične delia od Dlhej rieky
(Jang-c'-ťiang) na sever a na juh. Väčšina čínskeho obyvateľstva v Číne
hovorí severnými dialektmi. Odhaduje sa, že viac ako 800 miliónov
obyvateľov hovorí práve týmito dialektmi, a tí si navzájom medzi sebou
rozumejú. Južnými dialektmi hovorí vyše 350 miliónov obyvateľov.
Popularizácia jednotného spisovného jazyka sa začala pred rokom 1948,
ale až s nástupom elektronických médií - najmä rozhlasu - sa v Číne v
prezentoval aj v južných oblastiach.
Čínština sa tradične zaraďuje medzi analytické jazyky, v tomto smere sa z hľadiska syntaktickej štruktúry podobá na angličtinu.
Čínsky jazyk sa na Slovensku začal na akademickej pôde vyučovať v roku
1988. Katedra východoázijských štúdií je jediným akademickým pracoviskom
na Slovensku, kde sa vyučuje čínština a ďalšie orientálne jazyky ako
japončina a kórejčina. V minulosti sa čínština otvárala každých šesť
rokov, v súčasnosti sa otvára každý druhý rok striedavo s japončinou.
Do prvého ročníka nastupuje do 25 študentov, z nich končí okolo 20
študentov. Po štyroch rokoch bakalárskeho štúdia čínštiny môže študent
pokračovať v magisterskom aj doktorandskom stupni na Filozofickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK), prípadne pokračovať
v štúdiu na univerzitách v Číne.
V roku 2016 bola na Technickej univerzite vo Zvolene zriadená Konfuciova
učebňa na základe spolupráce Ústavu cudzích jazykov a Katedry
východoázijských jazykov FiF UK, pri ktorej Konfuciov inštitút funguje.